Poštové známky 1850–1866

Prvé rakúske známky vyšli 1. júna 1850 – bez podobizne panovníka, len s cisárskym erbom a nápisom „KK Post-Stempel“. Päť hodnôt po 1, 2, 3, 6 a 9 grajciarov vytlačila štátna tlačiareň vo Viedni; Lombardsko-Benátsko dostalo rovnakú kresbu v centesimoch. Známky boli nezúbkované a strihali sa nožnicami. Tlačili sa na hrubom ručnom papieri s vodoznakom K.K.H.M. na okraji hárka, od roku 1854 už na hladkom strojovom.

Zdroje: Wikipedia: Postage stamps and postal history of Austria, Wikimedia Commons: Stamps of the Austrian Empire, 1850

Prvé rakúske novinové známky z roku 1851 zobrazujú hlavu Merkúra, posla bohov, a nemajú vytlačenú hodnotu – tú určovala farba. Modrá platila za jedny noviny (6/10 grajciara), žltá za desať a ružová za päťdesiat.

Zdroje: Wikipedia: Red Mercury (newspaper stamp), David Feldman: Austria's Mercuries

V roku 1856 vystriedal žltého Merkúra červený za 6 grajciarov na zväzok desiatich novín. Už v roku 1858 ho nahradila nová kresba s Františkom Jozefom, a tak sa zachovalo len málo kusov: „červený Merkúr“ je najvzácnejšia rakúska novinová známka, na aukciách dosahuje okolo 40 000 dolárov.

Zdroje: Wikipedia: Red Mercury (newspaper stamp)

Menová reforma z 1. novembra 1858 – zlatý mal po novom 100 grajciarov namiesto 60 – zneplatnila staré známky a priniesla novú sériu s cisárovou hlavou otočenou doľava. Zmenu techniky vyvolali falzifikáty lombardsko-benátskych známok, vo Verone v roku 1853 a v Miláne v roku 1857: nové známky mali reliéfne vytlačený portrét, ktorý sa oveľa ťažšie napodobňoval, a boli to aj prvé zúbkované rakúske známky. Tento prvý typ (typ I) spoznáte podľa slučky stuhy na zátylku – je tenká a otvorená, v tvare číslice „3“; pri 2-grajciarovej sa päta číslice 2 smerom doprava zužuje.

Zdroje: Austria-Forum: Freimarken 1858, Wikipedia (de): Kaiserkopfausgabe 1858, World Stamps Project: Postage stamps of the Austrian Empire – varieties and types

S menovou reformou z 1. novembra 1858 vystriedala Merkúrove novinové známky nová kresba s Františkom Jozefom. Podobne ako nové výplatné známky má reliéfne vytlačenú cisárovu hlavu otočenú doľava a hodnotu na nej nenájdete – stála 1,05 grajciara. Známky prvého typu sú modré, v type II z roku 1859 už vychádzali vo fialovej farbe; typy sa rozlišujú podľa slučky stuhy na cisárovom zátylku.

Zdroje: Wikipedia: Red Mercury (newspaper stamp), Wikipédia (hu): Hírlapbélyeg, Big Blue 1840-1940: Austria & L-V 1860-64 Franz Josef & Coat of Arms issues

V roku 1859 razidlá vydania z roku 1858 mierne upravili a zberatelia výsledok nazývajú typ II. Najistejším znakom je stuha na cisárovom zátylku: pri type I je slučka tenká a prerušená ako „3“, pri type II hrubá a uzavretá ako „8“. Pri 2-grajciarovej známke ich rozlíši aj samotná číslica – oblúková päta dvojky má pri type II všade rovnakú hrúbku. Známky oboch typov platili v Rakúsku do roku 1864.

Zdroje: Austria-Forum: Freimarken 1858, World Stamps Project: Postage stamps of the Austrian Empire – varieties and types, Wikimedia Commons: Stamps of the Austrian Empire, 1858

Nové známky z konca roka 1860 obrátili cisárovu hlavu doprava a vsadili ju do farebného oválu, aby ladili s poštovými obálkami s natlačenou známkou, zavedenými v roku 1861. Kvôli lepšej ochrane proti falšovaniu sa opäť tlačili reliéfotlačou a nové razidlá vyryl osvedčený rytec Josef Tautenhayn. Na frankovanie platili do 31. mája 1864.

Zdroje: Austria-Forum: Freimarken 1860, Austria-Forum: Doppeladler der Freimarken 1863 und 1864

Keď sa na výplatných známkach z prelomu rokov 1860 a 1861 otočila cisárova hlava doprava, dostali novú kresbu aj novinové známky: reliéfnu hlavu Františka Jozefa otočenú doprava v ozdobnom ráme, opäť bez vytlačenej hodnoty (1,05 grajciara). Rovnako ako výplatné známky tohto vydania platili do 31. mája 1864.

Zdroje: Stamp Encyclopedia: Austria – back of the book issues, Wikimedia Commons: Stamps of the Austrian Empire, 1861, Wikipédia (hu): Hírlapbélyeg

Už po pár rokoch si rozhodnutie Nemecko-rakúskeho poštového spolku, že najpoužívanejšie hodnoty všetkých členských pôšt majú mať rovnaké farby, vyžiadalo novú sériu – a na nej cisárov portrét ustúpil erbu. Biela dvojhlavá orlica je vo farebnom ovále s geometrickým vzorom; razidlá opäť vyryl Josef Tautenhayn a známky sa tlačili reliéfotlačou. Zberatelia sledujú reliéf orlice – čím opotrebovanejšia bola tlačová doska, tým menej farebných detailov orlice vidieť. V Rakúsku platili do 31. augusta 1869.

Zdroje: Austria-Forum: Doppeladler der Freimarken 1863 und 1864, Stamp Encyclopedia: Austria – empire issues, 1850-1918