Známky a príbehy
Stránka o histórii poštových známok: ich začiatky v Británii, potom Rakúsko-Uhorsko 1850–1918 a Československo do roku 1945, s príbehom každého vydania.
Pred poštovou známkou10 známok
Skôr než vznikli poštové známky, existovali kolky. Od 28. júna 1694 museli byť anglické právne listiny opatrené razeným kolkom, ktorý dokazoval, že poplatok z nich bol zaplatený. Zákon mal financovať vojnu proti Francúzsku a za sfalšovanie kolku hrozil trest smrti. Na pergamene reliéf nedržal, preto sa razil na malý kúsok papiera, väčšinou modrého, pripevnený k listine cínovým pásikom, ktorý na rube prekrývala tlačená nálepka s kráľovským monogramom. Podľa Národného poštového múzea Smithsonovho inštitútu sa práve tieto nálepky považujú za inšpiráciu pre prvé lepiace poštové známky.
Veľká Británia 1840–187058 známok
Tu sa začína príbeh poštových známok. Penny Black sa dostala do predaja v máji 1840 a Two Pence Blue len o pár dní neskôr. Krajina, ktorá známku vynašla, je dodnes jediná, ktorá na ňu nemusí písať svoje meno. Nie je to úplný katalóg krajiny, len malý výber ukážok: rytecké vydania, reliéfne vysoké nominály a prvé kníhtlačové viktoriánske známky.
Rakúsko-Uhorsko 1850–19181911 známok
Známky habsburskej monarchie od prvého vydania v roku 1850 až po rozpad Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Rakúsko a Uhorsko mali po vyrovnaní v roku 1867 samostatné poštové správy. Vlastné známky vydávali aj spoločné ministerstvo financií, konzulárne úrady v Levante a vojnová poľná pošta. Popri nich sú tu Lombardsko-Benátsko, rakúska korunná krajina v Taliansku, ktorú Rakúsko stratilo v rokoch 1859 a 1866, úrady na Kréte a Lichtenštajnsko, ktorého poštu spravovalo Rakúsko do roku 1921.
- 1850–1918Rakúsko522 známok
- 1850–1866Lombardsko-Benátsko42 známok
- 1863–1918Rakúska pošta v Tureckej ríši128 známok
- 1868–1918Uhorsko465 známok
- 1879–1918Bosna a Hercegovina440 známok
- 1903–1914Rakúska pošta na Kréte36 známok
- 1912–1918Lichtenštajnsko18 známok
- 1914–1918Rakúsko-uhorská poľná pošta260 známok
Československo 1918–19451313 známok
Od Hradčian z decembra 1918 po koniec vojny v roku 1945. Obdobie zahŕňa prvú republiku, legionársku poštu na Sibíri, tešínsky plebiscit, jedinú známku Karpatskej Ukrajiny, dva vojnové štáty, ktoré medzi rokmi 1939 a 1945 nahradili republiku, a hárčeky vydané v cudzine počas vojny a tesne po nej.